OPETH - The Last Will And Testament
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zvlášť v novších filmoch ste si mohli všimnúť, ako ich hrdinovia používajú tie i oné produkty konkrétnej značky. Takej konkrétnej, že ju zazriete, síce nenápadne, ale je tam, často opakovane. Volá sa to product placement a keďže ide o reklamu, aj keď, prepytujem, nevtieravú, sú z toho slušné chechtáky a nie každý tvorca je taký charakter, aby milostným návrhom výrobcov čohokoľvek odolával donekonečna. Veď ak to zaplatí chlebíčky a minerálku pre hercov, kávu pre štáb a Xanax pre režiséra... kto vám dnes čo dá zadarmo.
Product placementu sa však niektorí umelci dopustili už predtým, a to na poli hudobnom. Tu si predstavíme trinástku tých, ktorí to väčšinou urobili zadarmo (myslím, že z tohto tvrdenia môžeme vyňať raperov a iste aj „Micka Jaggera pre potreby socbloku“) a niektorí dodnes netušia, že tak spravili.
KRYPTOR – Maniak/Fucker
Kvalita záznamu je otrasná. Kiež by to v tomto prípade bola jediná otrasná vec. Ale za dávnych čias nám to muselo stačiť. Občas je umiestnený produkt na celej skladbe najlepší. Aspoň teda si nepamätám, že by pena Avela niekomu spôsobila ujmu.
RUN-DMC -My Adidas
Tak viem, že americký hip hop – a toto je legenda – je o niekoľko sto levelov nad kadejakými tunajšími fenoménmi. Ale posadnutosť značkami je zjavne niečo, s čím sa naučili žiť jedni i druhí. Verím, že Adidas museli dať boyz aj zarobiť, keď ide o love, raperi nemajú zmysel pre humor.
CARNIVORE - Jack Daniels And Pizza
Nie každý má na to, aby bol taký frajer ako Peter Steele. Ale túto skladbu počas piatkových nocí na jeho počesť úspešne coverujú tisíce nadšencov vo všetkých oblastiach, kde oba spomínané produkty dostať.
MACABRE - Jeffrey Dahmer And the Chocolate Factory
Populárny priekopník, svojho druhu umelec v oblasti neortodoxnej gastronómie a taxidermie si na svoje náročné koníčky musel aj niekde zarobiť. Najbližšie k nim malo jeho pôsobenie v továrni na čokoládu. S napätím čakáme, kedy konečne spoločnosť Ambrosia uvedie na trh tyčinku s názvom Jeffrey.
ELÁN - Mám chuť na niečo chladené
To si, Jožo, v tých časoch myslím ešte netrepal hore – dole bez ohľadu na to, či to niekoho vôbec zaujíma, ako ty „piješ prvú ligu“.
Možno ťa prekvapí, že už i ty si dospel do štádia product placementu. Akurát že u THORWALD, a to nepoteší, vzhľadom na to, akú diétu ti odporúčajú.
TAKTICI - Predavačka langošov
Za socíku o product placemente netušili, o reklame a peniazoch, aké môže nasypať, asi tiež nie. Keby dnes Vlado Kolenič do skladby našruboval jeden značkový nápoj a tri značky cigariet, nemusel by skúšať hľadať šťastie v Amerike. (A „10 dekov tresky“ by si tiež dával len z nostalgie za starými časmi.)
MOTÖRHEAD – Killed By Death
Elvis bol kráľ a Lemmy je boh. Preto tu nebudeme nejapne vtipkovať a poďakujeme sa mu za nezištné spropagovanie, či priam až nostradamovskú predpoveď taxislužby,
JAROMÍR NOHAVICA – Když mě brali za vojáka
Rozkódujú tí, ktorí sú v Cassbare ako doma.
DYING FETUS – Rohypnol
Alebo John Gallagher a jeho recept z príručky „Ako ju zbaliť rýchlo a spoľahlivo“. (Nejaká kapela mala na túto tému celý album s názvom „Ethere“, ale načo kdesi siahodlho hľadať, keď máme DYING FETUS.)
PAVOL HAMMEL – Učiteľka tanca
Pekne, Pali. Vidíš, tiež by sa ti stačilo narodiť niekoľko sto kilometrov výhodnejším smerom, a voňavkári by zašušťali frantíkmi. Ale aj tak je tvoja najlepšia skladba „vodvazová“ verzia Kominára.
JIŘÍ SCHELINGER – Jahody mražený
Že sa na západe nenarodil Jiří, je tak trochu tragédia. S tým, čo mal v hrdle, by bol v histórii hudby možno zapísaný podstatne väčším písmom. A je dosť pravdepodobné, že miesto záhadného úmrtia by doteraz viedol verejne známy život. Aspoň že keď už musel odspievať aj nejapnosti, boli o zdravom produkte. Samozrejme ste ten produkt nemohli narvať do krku len tak z mrazáku, ak ste nechceli, aby vám mandle vyhučali ušami.
ASSASSIN – Junk Food
Verejnosť zastáva názor, podložený častou a výdatnou empirickou skúsenosťou, že (thrash)metalisti do seba rúbu pivo štýlom, ako keby ho hneď zajtra mali zrušiť, zakázať, recept spáliť a toho, kto na pivo bude hlasno spomínať, prípadne popraviť. Ale keď dostanú náhodou chuť preložiť to niečím sladkým, až vtedy nastane to pravé metalové peklo. Nie až také, ako comeback ASSASSIN, ktorý dosť drsne nevyšiel. (Chlapi, ak ste chceli zarobiť, väčší význam by malo skúsiť, či sa prachy za reklamu na tuším šesť populárnych výrobkov nedajú vytrieskať nejako dodatočne.)
PLASTIC BERTRAND – Ca Plan Pour Moi
Tento belgický punko-pánko tu farbisto vykreslil, čo všetko mu šlape, a nemyslím si, že tá skladba je o nejakej explicitne zdravej životospráve. Ale! spomína tu vec s názvom Sparadrap. V jeho dobe niečo, čo u nás poznáme pod menom leukoplast. A Sparadrap je tiež nejaká medzinárodná organizácia, zaoberajúca sa výchovou detí k zdravotnej prevencii či takému niečomu. Takže nakoniec je z Bertranda za málo peňazí (viac dal iste za rôzne „životabudiče“) kladný hrdina, a ešte sa s Lemmym môže podeliť o titul hudobného Nostradama.
(BONUS: Takže ak ste to doteraz nevedeli, nie SONIC YOUTH ani Leila-K, autorom tohto odzemku je on.)
Za dodanie tipov od RUN-DMC, CARNIVORE, MACABRE a ELÁN ďakujem Jánovi Koščovi.
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.